{HSBGAMES}
Bojovník s belasým srdcom túžil po rozlúčke v Košiciach
Autor: jäzva   |   Publikované: Saturday, 6. February 2016, 10:29

Za krátky čas stihol viac ako iní za dlhé roky. Keď mu v roku 1998 zavesil ako trinásťročnému na krk Róbert Pukalovič svoju zlatú medailu po zisku majstrovského titulu Slovana Bratislava, zatúžil po tom, aby raz vystúpil na hokejový trón aj on sám. To sa mu neskôr podarilo hneď trikrát. V roku 2005 gravírovali meno Dušana Pašeka na majstrovskú trofej prvýkrát. V tom čase ešte len rozbiehal kariéru v drese materského Slovana Bratislava. Chalanovi s belasým srdcom by v tej chvíli zaiste ani len nenapadlo, že svoj osobný zlatý hetrik neskôr skompletizuje ako hráč najväčšieho rivala "belasých" a že mu budú o necelých desať rokov ležať pri nohách Košice. Na východe Slovenska našiel svoj druhý hokejový domov a keď ho teraz donútila neposlušná platnička zavesiť korčule na klinec, túžil po symbolickej bodke. Skončiť práve tam, kde oslavoval svoje najväčšie úspechy. Osud to chcel ale inak...

"Ceco", je tvoj odchod do hokejového dôchodku definitívny?

Dušan Pašek: Je to tak, svoj posledný hokejový zápas som už odohral.

To znamená, že posledným zápasom kariéry bola domáca prehra s Nitrou. V tom čase si ale netušil, že to bude derniéra a tak išlo o odchod bez fanfár a sĺz...

To je pravda, pretože v tom čase som ešte nebol definitívne rozhodnutý o ukončení kariéry. Je to teda naozaj tak, že keď som schádzal z ľadu, nemal som žiadne myšlienky týkajúce sa toho, že to bolo naposledy s korčuľami na nohách.

Labuťou piesňou mal byť piatkový zápas v Košiciach. Ako veľmi mrzí, že k nemu napokon nedošlo? Neskúšal si spoluhráčov presvedčiť, aby na to stretnutie nastúpili aspoň kvôli tebe?

Chalani dali ešte pred tromi týždňami jasné ultimátum týkajúce sa meškajúcich peňazí. To splnené nebolo a tak ich rozhodnutie chápem. Skúšal som ich prehovoriť a vysvetľoval som im, že Košice považujem za svoj hokejový domov, ale rozlúčka sa už nekonala. Je mi to trochu ľúto, pretože som chcel naposledy zamávať košickým divákom na rozlúčku a ukončiť to takýmto spôsobom.

Uvidíme ešte v tejto sezóne na ľade aspoň ďalších hráčov Skalice, alebo sú prvé dva skontumované zápasy predzvesťou fatálneho konca?

Ťažko povedať. Chlapci sa majú v pondelok stretnúť a ostáva veriť, že Skalica pokračovať bude. Možné to je, ale mne sa o tom špekuluje ťažko.

Predstavme si teda ideálny scenár a Skalica pokračovať bude. Vykorčuľoval by si na ľad ešte aspoň na jeden domáci zápas?

Nie, ja som už dohral. Ak by aj Skalica pokračovala, budem si stáť za svojim rozhodnutím a už nenastúpim.

Úplne bez rozlúčky to napokon nebolo...

To je pravda. V piatok som bol vhodiť úvodné buly zápasu v Banskej Bystrici, kde mi venovali pamätný dres podpísaný hráčmi. Stále som kmeňovým hráčom Banskej Bystrice a toto gesto zo strany klubu si úprimne vážim. Telefonát od pána Kovala s touto ponukou ma milo prekvapil. Keď mi už nevyšli tie Košice, potešili ma aspoň v Banskej Bystrici.

Dôvod rozhodnutia si už pomenoval, ale zopakujme si pozadie ťažkého rozhodnutia..

Rozhodnutie vo mne zrelo dlhší čas. Hlavným faktorom bola skutočnosť, že od operácie chrbtice som sa už nedokázal dostať do takej fyzickej formy ako v minulosti. Môj herný štýl to pritom vyslovene potreboval. Cítil som, že tá výkonnosť nie je taká ako predtým a čo bolo najhoršie, vrátili sa mi bolesti do chrbta. Začali sa stupňovať a už som nemohol trénovať a hrať naplno. Došlo to do fázy, kedy som už profesionálny hokej hrať nemohol.

Skús ľuďom, ktorí problém s platničkou nikdy nemali vysvetliť, ako sa vlastne takéto následky prejavujú...

Platnička sa tlačí von spomedzi stavcov a tlačí na nerv. Bolesti následne vystreľujú do celej nohy. Počas operácie mi z platničky zrezali a uvoľnili tak tlak pôsobiaci na nerv. Istý čas som necítil žiadne bolesti a snažil som sa dostať do starej formy. S pribúdajúcou záťažou sa to ale začalo opäť ozývať. Platnička mala recidívu a opäť sa vysúvala. Snažil som sa robiť všetky potrebné nápravné cvičenia a venoval som tomu veľa času i energie. Všetko bolo ale márne. Konečná fáza bola tá, že som sa v noci zobudil na to, že si necítim nohu. Vtedy som sa rozhodol, že bude lepšie ukončiť to. Konzultoval som so pochopiteľne aj s doktorom, ktorý ma operoval a on moje rozhodnutie odobril. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k trvalému poškodeniu nervu a strate citu v nohe. To som už naozaj riskovať nechcel. Mohlo dôjsť k nezvratným javom, ktoré by mi neovplyvnili len hokejový, ale aj bežný život.

Tvoja seniorská kariéra tak trvala necelých dvanásť sezón. Ako ju hodnotíš?

Cením si všetko, čo sa mi so spoluhráčmi podarilo dosiahnuť. V zahraničí som síce nehral, ale mám tri majstrovské tituly a aj tri druhé miesta. Dával som do toho všetko a keď sa obzriem späť, tak môžem mať čisté svedomie a spokojný pocit. Nič som neoklamal a s hokejom som zažil krásne chvíle.

Je niečo, čo k úplnej spokojnosti chýba?

Azda len jediná vec. Bol by som ešte spokojnejší, ak by som odohral viac zápasov za Slovan Bratislava.

Láskou k Slovanu si sa nikdy netajil. Napriek tomu si ale získal srdcia košického publika. Ako si to dokázal?

Som za to v prvom rade veľmi vďačný a nesmierne si to vážim. Môj otec bol prezident Slovana Bratislava a Slovan s Košicami predstavovali vždy najväčších rivalov. Košičania ma napriek tomu prijali za svojho a aj minule som čítal nejakú reakciu, ktorá ma doslova dojala. Z takýchto reakcií som úprimne šťastný, pretože aj ja som sa snažil odvádzať pre tento klub tie najlepšie služby. Za Košice som bojoval najviac ako som vedel a musím povedať, že som tam našiel veľmi profesionálne prostredie. Všetko tam fungovalo. Od lekárskej starostlivosti až po poslednú vec. Mojim názorom je, že mozgom klubu je pán Juraj Bakoš a práve on je jeden z veľkých dôvodov úspechov HC Košice v posledných rokoch.

Čo bude ďalej? Máš už predstavu o ďalšom smerovaní?

Teraz sa musím dať v prvom rade dohromady po zdravotnej stránke. Okrem toho chcem dokončiť školu a získať vysokoškolské vzdelanie. S tým súvisí i ďalšie pilovanie cudzích jazykov. To či ostanem pri hokeji, alebo sa vydám inou cestou, ukáže čas. V tejto chvíli sa teším z toho, že budem mať viac času pre moju rodinu a priateľov. Predsa len, počas kariéry som bol stále niekde preč z Bratislavy.

Po ukončení kariéry nastáva pre hráča aj čas na usporiadanie domácej "Siene slávy". Máš poodkladané veci, ktoré ti budú pripomínať kariéru?

Dres mám z každého klubu, za ktorý som hrával. Určite mám poodkladané i medaily a iné trofeje. Dám si to všetko dohromady a umiestnim ich na nejaké viditeľné miesto. Tak, aby som si mohol pohľadom na tieto veci zaspomínať na všetky krásne okamihy, ktoré mi hokejová kariéra priniesla.

 




Diskusia

Pridajte svoj komentár

Prispievate ako neregistrovaný návštevník. kliknite sem a prihláste sa !

Autor/Nick:

Nadpis:
Text príspevku:


Vstup do diskusie - doteraz 15 prísp., posledný 12.02.2016 22:35:45
:: ::
 
V tomto roku sme si pripomenuli 70 rokov od založenia hokejového klubu v meste a fanúšikovia i priaznivci si predstavovali príjemnejšie oslavy.
Tento komplex palácov, záhrad a fontán dal vybudovať Peter Veľký a právom sa hrdí titulom ruské Versailles. Jeho výstavba trvala 14 rokov a v parku sa nachádza celkovo 134 fontán.
\"Možno je to mladícka daň. Máme tu sedem nováčikov, iní boli na šampionáte raz. Neviem či sa víťazstiev boja, ale musíme sa naučiť víťaziť. Možno ak by bol tento tím pohromade rok, dva, tak by takéto zápasy zvládal,\" hovorí Švehla
\"Faktom je, že sme sa mali nakopnúť už dávno. Ak to niekto nedokázal doteraz, tak to už asi ťažko urobí teraz,\" poznamenal veľavravným tónom Patrik Lušňák.
 

To najlepšie z Profutbal.sk

foto
Rozpačitá sezóna zakončená úspechom, zo štadióna „andelov“ sa stáva nedobytná pevnosť
Pre Spartak Trnava sa sezóna 2015/2016 vyvíjala turbulentne. Klub pokrstil nový štadión, no tréneri sa na ňom často striedali. Ako zhodnotil posledný ročník Boris Godál?
foto
Trinásť možných posíl "červených diablov". Koho Mourinho dokáže zlanáriť?
José Mourinho by mal byť čoskoro oficiálne predstavený ako nový tréner Manchestru United. Je tak prirodzené, že sa už vedú špekulácie o tom, koho si so sebou na Old Trafford privedie
foto
Hráči VSS sa koncentrujú len na futbal, Karaš: Ostatné veci idú mimo nás
Kamil Kuzma: "My hráči sme tu od toho, aby sme naplnili cieľ, a tým je postup. Čo sa bude diať po tom, to je na iných ľuďoch. My ideme za tým, aby sme boli prví. Teraz je to už v našich rukách"
foto
Trnavu opúšťa pätica hráčov, otázna je aj budúcnosť Depetrisa
„Klub sa s odchádzajúcimi hráčmi rozlúčil v sobotu na spoločných raňajkách, kde sme im zároveň odovzdali pamätné plakety. Aj touto cestou im ďakujeme za odvedenú prácu,“ uviedol PR a event manažér Marek Ondrejka
 

To najlepšie z F1.sk

foto
Nico Hülkenberg: Také je Monte Carlo...
"Je to matka všetkých bitiek. Je to ako Wimbledon v tenise, výnimočný vrchol. A pochopiteľne, že Monako je aj kúzlo a blablabla, ale napokon je to aj trať, na ktorej môže vyniknúť jazdec. Pretekár sa tam dokáže postarať o rozdiel."
foto
Má McLaren reálnu monackú šancu? V tíme si veria...
"Áno, tretí barcelonský sektor je celkom dobrou referenciou. A dobrou referenciou bol aj posledný sektor v Rusku," skonštatoval Fernando Alonso.
foto
Prost o Verstappenovi: Pozná všetky triky skúseného pretekára
"Do pretekárskej školy mohol človek až vtedy, ak už rok vlastnil vodičák. Preto som so súťažením začal až v devätnástich. Keď som mal 25, tak som absolvoval svoje prvé preteky Formuly 1. Dnes patrí človek v takomto veku už do starého železa," hovorí Alain Prost.
foto
Má Rosberg konečne "vražednú mentalitu šampióna"?
"V tom čase to bolo u nás presne rovnaké. Boli sme dvaja alfa samci, ktorí chceli len jedno: titul. U Lewisa a Nica je to momentálne také isté," zaspomínal si Alain Prost na svoje bitky s Ayrtonom Sennom.
 
    Vyhľadávanie na HOKEJ.sk