{HSBGAMES}
Bojovník s belasým srdcom túžil po rozlúčke v Košiciach
Autor: jäzva   |   Publikované: Saturday, 6. February 2016, 10:29

Za krátky čas stihol viac ako iní za dlhé roky. Keď mu v roku 1998 zavesil ako trinásťročnému na krk Róbert Pukalovič svoju zlatú medailu po zisku majstrovského titulu Slovana Bratislava, zatúžil po tom, aby raz vystúpil na hokejový trón aj on sám. To sa mu neskôr podarilo hneď trikrát. V roku 2005 gravírovali meno Dušana Pašeka na majstrovskú trofej prvýkrát. V tom čase ešte len rozbiehal kariéru v drese materského Slovana Bratislava. Chalanovi s belasým srdcom by v tej chvíli zaiste ani len nenapadlo, že svoj osobný zlatý hetrik neskôr skompletizuje ako hráč najväčšieho rivala "belasých" a že mu budú o necelých desať rokov ležať pri nohách Košice. Na východe Slovenska našiel svoj druhý hokejový domov a keď ho teraz donútila neposlušná platnička zavesiť korčule na klinec, túžil po symbolickej bodke. Skončiť práve tam, kde oslavoval svoje najväčšie úspechy. Osud to chcel ale inak...

"Ceco", je tvoj odchod do hokejového dôchodku definitívny?

Dušan Pašek: Je to tak, svoj posledný hokejový zápas som už odohral.

To znamená, že posledným zápasom kariéry bola domáca prehra s Nitrou. V tom čase si ale netušil, že to bude derniéra a tak išlo o odchod bez fanfár a sĺz...

To je pravda, pretože v tom čase som ešte nebol definitívne rozhodnutý o ukončení kariéry. Je to teda naozaj tak, že keď som schádzal z ľadu, nemal som žiadne myšlienky týkajúce sa toho, že to bolo naposledy s korčuľami na nohách.

Labuťou piesňou mal byť piatkový zápas v Košiciach. Ako veľmi mrzí, že k nemu napokon nedošlo? Neskúšal si spoluhráčov presvedčiť, aby na to stretnutie nastúpili aspoň kvôli tebe?

Chalani dali ešte pred tromi týždňami jasné ultimátum týkajúce sa meškajúcich peňazí. To splnené nebolo a tak ich rozhodnutie chápem. Skúšal som ich prehovoriť a vysvetľoval som im, že Košice považujem za svoj hokejový domov, ale rozlúčka sa už nekonala. Je mi to trochu ľúto, pretože som chcel naposledy zamávať košickým divákom na rozlúčku a ukončiť to takýmto spôsobom.

Uvidíme ešte v tejto sezóne na ľade aspoň ďalších hráčov Skalice, alebo sú prvé dva skontumované zápasy predzvesťou fatálneho konca?

Ťažko povedať. Chlapci sa majú v pondelok stretnúť a ostáva veriť, že Skalica pokračovať bude. Možné to je, ale mne sa o tom špekuluje ťažko.

Predstavme si teda ideálny scenár a Skalica pokračovať bude. Vykorčuľoval by si na ľad ešte aspoň na jeden domáci zápas?

Nie, ja som už dohral. Ak by aj Skalica pokračovala, budem si stáť za svojim rozhodnutím a už nenastúpim.

Úplne bez rozlúčky to napokon nebolo...

To je pravda. V piatok som bol vhodiť úvodné buly zápasu v Banskej Bystrici, kde mi venovali pamätný dres podpísaný hráčmi. Stále som kmeňovým hráčom Banskej Bystrice a toto gesto zo strany klubu si úprimne vážim. Telefonát od pána Kovala s touto ponukou ma milo prekvapil. Keď mi už nevyšli tie Košice, potešili ma aspoň v Banskej Bystrici.

Dôvod rozhodnutia si už pomenoval, ale zopakujme si pozadie ťažkého rozhodnutia..

Rozhodnutie vo mne zrelo dlhší čas. Hlavným faktorom bola skutočnosť, že od operácie chrbtice som sa už nedokázal dostať do takej fyzickej formy ako v minulosti. Môj herný štýl to pritom vyslovene potreboval. Cítil som, že tá výkonnosť nie je taká ako predtým a čo bolo najhoršie, vrátili sa mi bolesti do chrbta. Začali sa stupňovať a už som nemohol trénovať a hrať naplno. Došlo to do fázy, kedy som už profesionálny hokej hrať nemohol.

Skús ľuďom, ktorí problém s platničkou nikdy nemali vysvetliť, ako sa vlastne takéto následky prejavujú...

Platnička sa tlačí von spomedzi stavcov a tlačí na nerv. Bolesti následne vystreľujú do celej nohy. Počas operácie mi z platničky zrezali a uvoľnili tak tlak pôsobiaci na nerv. Istý čas som necítil žiadne bolesti a snažil som sa dostať do starej formy. S pribúdajúcou záťažou sa to ale začalo opäť ozývať. Platnička mala recidívu a opäť sa vysúvala. Snažil som sa robiť všetky potrebné nápravné cvičenia a venoval som tomu veľa času i energie. Všetko bolo ale márne. Konečná fáza bola tá, že som sa v noci zobudil na to, že si necítim nohu. Vtedy som sa rozhodol, že bude lepšie ukončiť to. Konzultoval som so pochopiteľne aj s doktorom, ktorý ma operoval a on moje rozhodnutie odobril. V opačnom prípade by mohlo dôjsť k trvalému poškodeniu nervu a strate citu v nohe. To som už naozaj riskovať nechcel. Mohlo dôjsť k nezvratným javom, ktoré by mi neovplyvnili len hokejový, ale aj bežný život.

Tvoja seniorská kariéra tak trvala necelých dvanásť sezón. Ako ju hodnotíš?

Cením si všetko, čo sa mi so spoluhráčmi podarilo dosiahnuť. V zahraničí som síce nehral, ale mám tri majstrovské tituly a aj tri druhé miesta. Dával som do toho všetko a keď sa obzriem späť, tak môžem mať čisté svedomie a spokojný pocit. Nič som neoklamal a s hokejom som zažil krásne chvíle.

Je niečo, čo k úplnej spokojnosti chýba?

Azda len jediná vec. Bol by som ešte spokojnejší, ak by som odohral viac zápasov za Slovan Bratislava.

Láskou k Slovanu si sa nikdy netajil. Napriek tomu si ale získal srdcia košického publika. Ako si to dokázal?

Som za to v prvom rade veľmi vďačný a nesmierne si to vážim. Môj otec bol prezident Slovana Bratislava a Slovan s Košicami predstavovali vždy najväčších rivalov. Košičania ma napriek tomu prijali za svojho a aj minule som čítal nejakú reakciu, ktorá ma doslova dojala. Z takýchto reakcií som úprimne šťastný, pretože aj ja som sa snažil odvádzať pre tento klub tie najlepšie služby. Za Košice som bojoval najviac ako som vedel a musím povedať, že som tam našiel veľmi profesionálne prostredie. Všetko tam fungovalo. Od lekárskej starostlivosti až po poslednú vec. Mojim názorom je, že mozgom klubu je pán Juraj Bakoš a práve on je jeden z veľkých dôvodov úspechov HC Košice v posledných rokoch.

Čo bude ďalej? Máš už predstavu o ďalšom smerovaní?

Teraz sa musím dať v prvom rade dohromady po zdravotnej stránke. Okrem toho chcem dokončiť školu a získať vysokoškolské vzdelanie. S tým súvisí i ďalšie pilovanie cudzích jazykov. To či ostanem pri hokeji, alebo sa vydám inou cestou, ukáže čas. V tejto chvíli sa teším z toho, že budem mať viac času pre moju rodinu a priateľov. Predsa len, počas kariéry som bol stále niekde preč z Bratislavy.

Po ukončení kariéry nastáva pre hráča aj čas na usporiadanie domácej "Siene slávy". Máš poodkladané veci, ktoré ti budú pripomínať kariéru?

Dres mám z každého klubu, za ktorý som hrával. Určite mám poodkladané i medaily a iné trofeje. Dám si to všetko dohromady a umiestnim ich na nejaké viditeľné miesto. Tak, aby som si mohol pohľadom na tieto veci zaspomínať na všetky krásne okamihy, ktoré mi hokejová kariéra priniesla.

 




Diskusia

Pridajte svoj komentár


Autor/Nick:

Nadpis:
Text príspevku:


Vstup do diskusie - doteraz 15 prísp., posledný 12.02.2016 22:35:45
:: ::
 
„Bol som prekvapený, koľko ich došlo až sem na Slovensko. Veľmi si to tu užívajú a aj sa ma pýtali, ako je možné, že vo Švédsku stojí pivo osem eur a tu euro,“ pousmial sa Libor Hudáček.
\"Pravdou je, že moja budúcnosť bola v lete máličko otázna a ak by prišla výmena, tak by som sa jej nebránil. Na druhej strane som z Detroitu neutekal, pretože mne je v Red Wings dobre a ide o skvelý klub,\" hovorí T. Jurčo pre hokej.sk
\"U Hudáčkovcov je svadba každý rok a do Harichoviec tak jazdím pravidelne,\" rozosmial sa sympatický český obranca Petr Zámorský. \"Už som tam skoro ako doma. Dokonca už rozumiem aj východniarskemu nárečiu.\"
„Je pravda, že som mal prísť minulý rok do Žiliny, tréner ma veľmi chcel. Nakoniec sa to celé otočilo. Nechcem moc hovoriť o detailoch, nemám dvadsať rokov, aby som sa urážal,“ povedal Marek Laco
 

To najlepšie z Profutbal.sk

foto
SÚŤAŽ: Vyhrajte dres FC VSS!
Predstavitelia klubu venovali do súťaže tradičný domáci žlto-modrý dres s číslom 26. Nenechajte si ujsť skvelú šancu na jeho získanie. Stačí, ak odpoviete na otázky na našom Facebooku a dres môže byť váš
foto
Noví duklisti v repre unisono: Chceme dokázať, že sem patríme
"Pozvánka potešila, prijal som to veľmi pozitívne. Som za to rád. Trošku som si oživil spomienky z dvadsaťjednotky," povedal novinárom na pondelňajšom zraze v Senci Lukáš Štetina
foto
Zraz pred Anglickom bez Škrtela a Picha, Kozák: Nová výzva
"Pred nami je nová výzva, nová kvalifikácia. Momentálne je stav taký, že Duda, ktorý má zdravotné problémy a nehral ani zápas proti Freiburgu, je mimo. Príde za neho Pich, ktorý sa k nám pripojí zajtra," uviedol Ján Kozák
foto
Proti Anglicku definitívne bez Dudu, nahradil ho Pich
Dvadsaťsedemročný krídelník by mohol v reprezentácii absolvovať svoj debut. Bývalý hráč Podbrezovej, Banskej Bystrice, Žiliny či Vroclavu má na svojom konte doposiaľ jediný štart za reprezentačnú „dvadsaťjednotku"
 

To najlepšie z F1.sk

foto
Osobnosti F1 vidia vo Verstappenovi Schumachera či Sennu
"Pre Maxa je to všetko dobré, pretože reakcie, ktoré v jazdeckom poli vyvoláva, mi veľmi silne pripomínajú Ayrtona Sennu a Michaela Schumachera v začiatkoch ich kariéry," zamyslel sa bývalý pretekár Gerhard Berger.
foto
Prečo Räikkönenovi v Spa horelo auto? (VIDEO)
V La Source sa zrodila Kimiho kolízia so Sebastianom Vettelom a Maxom Verstappenom, ktorej sa nemal šancu vyhnúť. S poškodeným autom musel zvládnuť celé kolo, aby sa následne dostavil do boxov a na prednej časti podlahy sa objavil aj oheň.
foto
Verstappen: Vettel a Räikkönen by sa mali hanbiť
"Vyzerá to tak, že som pre neho ako červené súkno pre býka. Zdá sa, že vždy si akosi vstúpime do cesty," hovorí Max Verstappen o Kimim Räikkönenovi.
foto
Lauda o Verstappenovi: Patrí na psychiatriu
"On si navyše vôbec nemyslí, že by spravil niečo zlé. Porozprávam sa s jeho otcom Josom, ktorého dobre poznám. Poviem mu, nech si s ním pohovorí. Toto je ďaleko za limitom a nie je to potrebné," upozornil Niki Lauda.
 
    Vyhľadávanie na HOKEJ.sk