{HSBGAMES}
Pred tridsiatimi rokmi sa v Košiciach zastavil čas (VIDEO)
Autor: jäzva   |   Publikované: Monday, 21. March 2016, 08:15

Presne pred tridsiatimi rokmi zažil košický hokej svoj najslávnejší deň. Dvadsiatehoprvého marca 1986, presne o 20 hodine 32 minúte a 20 sekunde, zneškodnil brankár Pavol Švárny samostatný nájazd Jihlavčana Benáka a tím VSŽ Košice získal svoj prvý majstrovský titul. Zlatá generácia "železiarov" potom tento úspech zopakovala aj o dva roky a v histórii samostatnej slovenskej extraligy triumfovali hokejisti z metropoly východu už osemkrát. Takým počtom majstrovských vavrínov sa nemôže pýšiť žiadny iný slovenský klub.

Zrod dynastie

Zlatá dynastia VSŽ nevznikla zo dňa na deň. Išlo o systematický proces, ktorého hlavným režisérom bol vtedajší tajomník hokejového oddielu Pavel Matis.

"Bol to človek, ktorý sedel na zápasoch od rána do večera a mal dokonale zmapované všetky talenty od východu po Liptovský Mikuláš a Banskú Bystricu. Tie talenty následne ťahal do Košíc. Z našej generácie prišiel ako prvý Slanina, potom ja, Vodila, Staš, Jančuška a ďalší," uviedol kapitán vtedajšieho tímu Igor Liba. Útočník Marián Štefanovič na margo budovania nezapomenuteľnej zostavy pridal: "Základy skladania dobrej partie, takého zdravého koreňa, prišli už v roku 1982. Ja som sa vtedy vrátil z vojenčiny vo Vyškove, po vojne v Trenčíne prišli Mojo Božík či Maco Mažgút. Pamätám si, že v sezóne 1983-84 som hrával ako ľavé krídlo ešte s Jankom Faithom. Robil mi centra a spomínam si ako mi do ucha pošepkal - Mariánko, toto je moja posledná sezóna. Už som starší pán a ak tam náhodou niekedy prepadnem, vráť sa dozadu namiesto mňa. Boli sme dobrá dvojka a musím povedať, že hra s ním mi dala veľmi veľa. Starší hráči potom skončili a do tímu prišli Ďuri Bondra a ďalší chalani, ktorí vytvorili silné mužstvo. Všetko to výborne zlepil Jano Selvek. Klobúk dole pred ním. Viedol ma od šiestej triedy. Nemal rád frajerov a odvádzal poctivú prácu. Už počas letných behov na Bankove bolo cítiť, že si ako mužstvo rozumieme a ťaháme za jeden povraz."

Samotnému titulu predchádzala výborná sezóna 1984-85, v ktorej získali Košičania druhé miesto. Odborníci napriek tomu vnímali ako hlavných kandidátov na zlato skôr reprezentantmi nabité české kluby.

"Hoci sme skončili rok predtým druhí, v konkurencii Sparty, Jihlavy a iných silných tímov sme boli skôr outsideri. V priebehu sezóny sme si ale získavali výsledkami čoraz väčší rešpekt," uviedol Štefanovič.

Tréner Ján Selvek vymenoval novinárom na predsezónnej tlačovej konferencii zloženie troch útočných formácií, ktoré potom odohrali sezónu prakticky bez zmien. "Železiari" odštartovali ročník sedemgólovým víťazstvom v Bratislave a prvú porážku utrpeli až v siedmom kole v Kladne. Základnú časť i nadstavbu ukončili na prvom mieste.

"Ako sa hovorí teraz, v tíme bola dobrá chémia. Starší hráči boli lídrami, mladší ich plne rešpektovali. Tréner Ján Selvek vedel skĺbiť tím najlepším spôsobom," vyzdvihol prínos trénera brankár Pavol Švárny.

Jedinou škvrnou na parádnej sezóne bola prehra 0:12 na ľade podpriemerného Gottwaldova. Pamätníci s odstupom času priznávajú, že nešlo o náhodu.

"Tam sa už nedalo nič robiť. Trénerovi Selvekovi som vtedy vravel - pán tréner, ja už na ľad nejdem. Nachytal som tam totiž toľko mínusiek ako počas celej sezóny. Slanina odišiel po prvej tretine, Švárny po druhej, nešťastný Miško Orenič dostal šesť gólov za tretinu. Medzi riadkami si môžete domyslieť aký to bol zápas," zaspomínal si Štefanovič, ktorého doplnil Ján Vodila. "Ten zápas bol výsledkom trucu. Nebudem menovať, ale z našej strany išlo o gesto mierené na človeka, ktorý bol tiež na ľade. Bol to truc."

Spanilá jazda za titulom

Po nepríjemnom debakli sa Košičania vrátili na víťaznú cestu. Súperov drvili kombinačným hokejom, ktorého typickými predstaviteľmi bola útočná formácia Igora Libu. Kanonier Ján Vodila vyťažil z geniálnych prihrávok 36 gólov a v poradí strelcov ho predstihol jedine Vladimír Ružička.

"Padalo mi to tam, ale bola to zásluha spoluhráčov. Predovšetkým s Igorom Libom sme si rozumeli aj naslepo. Spoločne sme vyrastali v Prešove a on bol typom hráča, ktorý hľadal spoluhráča prihrávkou aj keď mal pred sebou už prázdnu bránku. Igor predstavoval nositeľa myšlienok, motor celého tímu," poznamenal Vodila.

"Železiari" boli doma prakticky neporaziteľní. Pred štartom play-off mali na svojom konte iba jedinú domácu porážku. Igor Liba: "Súperi chodili do Košíc s rešpektom. Už v Kysaku prehrávali o dva, tri góly. Vedeli, že k nám sa po body necestuje."

Tieto slová potvrdil i výborný útočník Dukly Jihlava Oldřich Válek. "V Košiciach panovala vždy búrlivá a fantastická atmosféra. Tá bola samozrejme prajná len voči domácim, ale mne sa v nej hralo stále dobre. Nemal som rád štadióny, kde sa sem-tam zatlieskalo a hlučnejšie to bolo iba po góle. V Košiciach to bolo vždy peklo a to sa mi páčilo.“

Užitočný tatranský vzduch

To, že by mohli Košičania vystúpiť až na zlatý trón, začali podľa Mariána Štefanoviča cítiť niekedy na začiatku januára.

"Vtedy bolo zvykom chodiť na týždeň do Tatier. Bežkovali sme tam a hlavne sa tam utužoval kolektív. Dodnes tvrdím, že tá prestávka mala veľký zmysel. Ten tatranský vzduch a krátky oddych od hokeja robili pre hráča veľa. Dnes hrajú tímy hokej pomaly aj na Silvestra a nemajú kedy vydýchnuť.  Súčasťou decembrovej prestávky boli i desaťdňové zájazdy do Talianska a Švajčiarska. Tam sme už hrali výborný kombinačný hokej a dominovali sme tak výrazne, že sme museli sem-tam strieľať úmyselne vedľa bránky. Nemohli sme im nakladať dvanástky, pretože potom by nás o rok radšej nepozvali," pousmial sa Štefanovič.

V play-off vyradili Košičania postupne pražskú Spartu i Pardubice. Vo finále narazili na vojenský klub Dukla Jihlava. Prvý majstrovský mečbal mali na hokejkách za stavu 2:1 na zápasy, no v sérii samostatných nájazdov na Vysočine neuspeli. Pred rozhodujúcim súbojom v Košiciach zobral tréner Selvek mužstvo na sústredenie na Zlatú Idku. Chcel tak predísť ošiaľu, ktorý v meste na Hornáde zavládol. Záujem o vstupenky bol taký veľký, že stačiť by asi nemohol ani štadión so stotisícovou kapacitou.

"Mnoho ľudí stálo počas zápasov v tuneli, ktorý viedok k tribúnam. Z hokeja tam nemohli vidieť ani centimeter a napriek tomu tam stáli celé zápasy. Atmosféra na starom štadióne Ladislava Trojáka bola úžasná a návštevy výrazne prekračovali kapacitu," podotkol Švárny.

To boli veru pamätné chvíle," pridáva svoju spomienku Oldřich Válek. "Na piaty zápas sme pricestovali do Košíc deň vopred a večer sme si ešte zašli do mesta. Stretávali sme domácich priaznivcov a všetci nám vraveli, že to nemôžeme vyhrať. To ešte netušili, aký neskutočný zápas to bude. Naozaj poriadna dráma a rozhodovala nejaká jedenásta séria nájazdov.“

Hrdina Belas

My jeho pamäti trochu doplníme. V každej zo sérií mali tímy poslať na nájazdy po troch hráčov. Na gól Šejbu odpovedal Liba a potom dominovali brankári až do desiateho nájazdu Vladimíra Sviteka. Po jeho góle naskákali domáci na ľad a začali oslavovať titul. Omyl – Dukla mala právo na ešte jeden nájazd v rámci série a po dlhom upratovaní ľadu ho Žák aj premenil.

"Sám som si myslel, že je už koniec. Pri trestnej lavici už vykladali stolík s medailami. Rozhodcovia to museli všetko upokojiť a išlo sa ďalej," pripomenul Pavol Švárny.

A tak pokračovala dráma ďalej. Štefanovič, Svozil, Žabka a ani Vlk nedali, Viliam Belas áno! Následný pokus Benáka stroskotal na brankárovi Švárnom a tentoraz už bolo rozhodnuté naozaj.

"Stále to mám pred očami. To bol Vilov najslávnejší moment," spomína s nostalgiou v hlase Liba, ktorý bol v tom čase košickým kapitánom a ako prvý tak zodvihol nad hlavu trofej. "V tom čase si ho vyhliadli i tréneri národného tímu Bukač s Neveselým. Veľká škoda, že neskôr na sebe prestal pracovať a nevyužil svoj talent na maximum. Pomaličky sa začal vytrácať z veľkého hokeja. Keď sme sa s ním ale i po rokoch raz za čas stretli, vždy sme mali o čom pokecať. Bol to človek, ktorý si vedel užívať."

"Tým hrdinom som mohol byť ja, ale rozhodol som sa vystreliť a nevyšlo to. Dosť dlho ma to mrzelo, ale našťastie skóroval Vilo Belas. V tej chvíli štadión vybuchol. Nevnímali sme nič, ani ten obrovský krik ľudí. Keď som sa pozrel na tribúny, tak sa tam všetci objímali. Či to bol právnik, či doktor, či robotník, všetci boli rovnaká partia ako my na ľade," objaví sa pri spomínaní iskra v oku Mariána Štefanoviča.

Zaujímavosťou je, že napriek dlhej sérii nájazdov sa k puku nepostavil najlepší strelec tímu Ján Vodila. "Necítil som sa na to. Predtým v Jihlave sme totiž nájazdy prehrali a tam mi to nevyšlo. Nechal som to teda na iných. Našťastie to rozhodol najväčší objav sezóny Vilo Belas."

Spomínaný Viliam Belas podľahol v roku 2013 mozgovej príhode a je jediným členom zostavy, ktorý sa už na hokejový svet pozerá zhora. Po jeho góle boli diváci v tranze, brankára Pavla Švárneho však ešte čakala posledná úloha - zneškodniť pokus Benáka.

"Benák išiel po mojej pravej ruke a trpezlivo čakal. Snažil som sa ho vytlačiť a keď bol už asi dva metre predomnou, tak som sa mu pokúsil vypichnúť puk hokejkou a ľahol som si na ľad. Potom už dokonca ani nevystrelil," popísal zlatý moment Švárny. "Všetci na mňa naskákali a ocitol som sa pod hromadou spoluhráčov. Bol som teda rád, že som sa potom vôbec nadýchol. Bol to veľký ošiaľ. Azda až počas ďalších dní som si uvedomil, čo sme vlastne dosiahli."

Bol to doslova historický zápas, pretože Jihlava i Košice mali vtedy na ľade všetky svoje hviezdy. Vôľa vyhrať bola obojstranná, ale je možné, že o čosi väčšia túžba bola na strane Košíc. Tie totiž ešte titul nikdy nemali. V konečnom dôsledku to ale bolo v podstate už len o tom, kto sa presadí v nájazdoch. Bol to Belas a tak vyhrali oni,“ uznáva Válek, ktorý však Slovákom vtedajšiu porážku nezazlieva. „Aj po 25 rokoch na to radi spomíname a v rámci rozličných exhibičných stretnutí sa k tomu s Košičanmi vraciame. Musím zdôrazniť, že hoci sme boli veľkými súpermi, už vtedy sme boli aj kamarátmi.“

Žiaden Escort, nevydalo ani na rezervu

Oslavy sa potom preniesli zo štadióna do ulíc a pohostinstiev. Zverenci tandemu Ján Selvek - Július Kovács sa stali v Košiciach doslova celebritami a s fanúšikmi prehýrili takmer celé leto. S odstupom času viacerí z nich priznávajú, že aj preto potom skončili o rok neskôr až na štvrtom mieste.

Mimochodom, aká bola odmena majstrov Československa z roku 1986? "Dostali sme päťtisíc korún v hrubom. Kým sme ich dostali, ostalo nám v rukách možno tisíc korún. Po titule sme totiž chodili z jedného podniku do druhého a peniaze sa rýchlo rozkotúľali," pousmial sa brankár Pavol Švárny.

Päťtisícovú čiastku potvrdil i Marián Štefanovič. Pikantériou je, že v tom čase si jeden z jeho spoluhráčov kúpil Ford Escort. Pani Štefanovičová to sprvoti pokladala za majstrovskú prémiu, ktorú získajú všetci. "Manželka prišla domov z práce a opýtala sa ma - Mariánko, kedy dostaneme toho Escorta? Pozrel som na ňu, že uvidíme aké prémie dostaneme. Napokon sme dostali päťtisíc korún v hrubom, v čistom to bolo presne 2860 Kčs. Takže sme si nemohli kúpiť ani rezervu a nie auto. Viac sme prehajdákali počas osláv ako sme zarobili za ten titul."

Zlatú radosť si potom hráči zlatej dynastie zopakovali ešte v roku 1988, kedy uspeli v ďalšej slávnej sérii na ľade pražskej Sparty. Prvý titul je ale vždy len jeden a ten spred tridsiatich rokov bol skutočne legendárny.

MAJSTER ČSSR VSŽ KOŠICE: Michal ORENIČ, Pavol ŠVÁRNY Juraj BAKOŠ, Juraj BONDRA, Mojmír BOŽÍK, Marián BRÚSIL, Miroslav DANKO, Milan JANČUŠKA, Peter SLANINA, Pavol VALKO, Rudolf ZÁRUBA Viliam BELAS, Miroslav HRIŇÁK, Miroslav IHNAČÁK, Štefan JABCON, Dušan KAPUSTA, Igor LIBA, Juraj MAŽGUT, Roman MUCHA, Jaroslav SPODNIAK, Milan STAŠ, Vladimír SVITEK, Marián ŠTEFANOVIČ, Ján VODILA, Miroslav ŽABKA, tréneri Ján SELVEK a Július KOVÁCS

TJ VSŽ Košice v play off 1985/1986:

Štvrťfinále: Košice - Sparta 3:1 na zápasy (4:2, 3:0, 0:6, 4:3)

Semifinále: Košice - Pardubice 3:2 na zápasy (2:5, 5:2, 9:2, 1:4, 4:1)

Finále:

Košice - Jihlava 2:0
Góly: Spodniak, Belas
Košice - Jihlava 4:2
Góly: Belas, Štefanovič, Spodniak, Liba
- Dolana, Musil
Jihlava - Košice 5:1
Góly: Žak 2, Řezníček, Pašek, Šejba –
Vodila
Jihlava - Košice 4:3 sn
Góly: Vlk 2, Řezníček, rozh. nájazd

Čajka - Liba, Vodila, Svitek.

Košice - Jihlava 4:3 sn
Góly: Svitek, Liba, Vodila, rozh. nájazd

Belas – Válek, Svoboda, Ščerban.

 

» kliknite pre zobrazenie videa na youtube

» kliknite pre zobrazenie videa na youtube

 




Diskusia

Pridajte svoj komentár

Prispievate ako neregistrovaný návštevník. kliknite sem a prihláste sa !

Autor/Nick:

Nadpis:
Text príspevku:


Vstup do diskusie - doteraz 13 prísp., posledný 28.06.2016 10:05:04
:: ::
 
V tomto roku sme si pripomenuli 70 rokov od založenia hokejového klubu v meste a fanúšikovia i priaznivci si predstavovali príjemnejšie oslavy.
Tento komplex palácov, záhrad a fontán dal vybudovať Peter Veľký a právom sa hrdí titulom ruské Versailles. Jeho výstavba trvala 14 rokov a v parku sa nachádza celkovo 134 fontán.
\"Možno je to mladícka daň. Máme tu sedem nováčikov, iní boli na šampionáte raz. Neviem či sa víťazstiev boja, ale musíme sa naučiť víťaziť. Možno ak by bol tento tím pohromade rok, dva, tak by takéto zápasy zvládal,\" hovorí Švehla
\"Faktom je, že sme sa mali nakopnúť už dávno. Ak to niekto nedokázal doteraz, tak to už asi ťažko urobí teraz,\" poznamenal veľavravným tónom Patrik Lušňák.
 

To najlepšie z Profutbal.sk

foto
Myjava odštartuje sezónu v Európskej lige, v domácej súťaži sa ciele nemenia
"Je dôležité, aby sme nabehli na pozitívnu vlnu, uhrali dobré výsledky a môžeme sa potom na nej viezť. Treba byť pozitívny a dobre naladený a ja verím, že to tak aj bude. Kvalitu máme,“ myslí si Štefan Pekár
foto
VIDEO: Slovanisti sú pripravení na ostrý štart, de Kamps: Vždy hráme na víťazstvo
"Pre oba tímy sa začína sezóna a my ju chceme odštartovať dobre. To by znamenalo dosiahnuť taký výsledok, ktorý by nás pred odvetou posunul bližšie k postupu," nechal sa počuť kormidelník Slovana
foto
Ťahákom štvrťfinále súboj Buffon - Neuer. Kto inkasuje ako prvý?
"Veľmi sa obávam Nemecka, podobne ako Španieli sú na papieri silnejší ako my. Ale potom je tu zápas, ktorý môže priniesť iné odpovede," povedal kapitán talianskej reprezentácie
foto
Dukla zažehnala najväčšie starosti, Faktor: Niektoré reči boli totálne výmysly
"Ohľadom financií máme prísľub aj do pána Kováčika, že po svojom príchode z ME vo Francúzsku to dá do poriadku. Verím, že majiteľ nájde s mestom spoločnú reč," zaželal si Faktor
 

To najlepšie z F1.sk

foto
Uvidíme cez víkend najrýchlejšie kolo F1 za posledných 26 rokov?
Ak bude sucho, tak je pravdepodobné, že jeden okruh "dáme" najrýchlejšie za posledných trinásť rokov, ale celkom vylúčené nie je ani to, aby sme boli najrýchlejší za posledných 26 rokov. Na to by bol potrebný čas 1:04,402s.
foto
Čo všetko hľadať za dominanciou Williamsu v boxoch?
V tíme si interne namerali 1,89 sekundy, oficiálny rekord je 1,92 sekundy. Do konca sezóny by sme sa mohli dočkať aj ďalšieho zlepšenia, od budúceho roku však už nie... Rekordy budú môcť vydržať dlho.
foto
Ricciardo vie, že Ferrari malo záujem o jeho služby
"Je to tak, ako v minulom roku. Mám informáciu, že ak by chceli jazdeckú zmenu, som na ich zozname," potvrdil Daniel Ricciardo. "Či som jediný jazdec na ich zozname? To asi nie. Či som ich prvá voľba? To neviem. Nič jasné mi nepovedali."
foto
Hamilton chce sedieť blízko pri kobre...
"...je to nebezpečné. Ideme na hrane. Pochopiteľne, že nechcem havarovať a ani sa vážne zraniť, ale aj to je toho súčasťou," hovorí Lewis Hamilton.
 
    Vyhľadávanie na HOKEJ.sk