![]() |
Mal sa radovať zo životnej sezóny, musel bojovať o život |
| Autor: Ján Ivančík, Michal Runák | Publikované: 26.05.2012 11:16:00 | Diskusia: 27 prísp. |
| Zdieľaj na Facebooku |
|
|
Na Slovensku sa v týchto dňoch národ raduje z helsinského striebra. Jedným z tých, ktorí by mali nahradiť v budúcnosti hráčov ako Šatan či Chára, je aj Richard Mráz. Rodák z Nových Zámkov, ktorý hokejovo vyrastal v Nitre, má za sebou najlepšiu sezónu v kariére. Skvelý základ, ktorý mu dal ročník v klube Tatranských vlkov využil v závere kalendárneho roka na majstrovstvách sveta dvadsaťročných v Kanade, kde patril medzi našich najlepších. Po výpredaji hráčskej kabíny v HV Lev Poprad si tento mladík pričuchol i k niekoľkým zápasom v KHL. A práve tu niekde treba hľadať počiatočnú stopu Richardovho momentálneho stavu. Vychudnutá postava devätnásť ročného mladíka okamžite udrela do očí. K tomu ťažká chôdza a ston pri každom pohybe prezrádzala, že niečo nie je v poriadku. Richard Mráz má totiž za sebou oveľa dôležitejší boj, než ten o kanadské body.
Richard, čo sa teda stalo?
„Spočiatku som vôbec nevedel, že sa vôbec niečo stalo. Po nejakej zrážke, ktorú vám neviem popísať, pretože absolútn
e netuším, kedy a ani v ktorom zápase, som dostal vnútorné krvácanie do sleziny. Vytvoril sa mi tam následne hematóm, čiže podliatina krvi, ktorá sa zapálila. Doktori nevedeli prísť na to, čo mi je. Slezina sa mi zväčšila až na štvornásobok oproti svojej bežnej veľkosti. Hematóm sa následne nainfikoval a dostal som otravu krvi. S tým prišli ďalšie problémy ako chudokrvnosť, slezina musela ísť napokon von.“
Na ten osudový náraz si teda nespomenieš?
„Absolútne netuším, kedy sa to stalo. Pri športe, keď je adrenalín na maxime si drobné nárazy na mantinel ani neuvedomíte. Moje problémy prišli až po nejakom čase. Preležal som doma tri týždne, následne prišli štyridsať stupňové horúčky. Doktori absolútne nevedeli, kde je problém.“
Kedy si prvý krát začal pociťovať, že niečo nie je v poriadku?
„Asi pred mesiacom sme leteli na turnaj s dvadsiatkou do Petrohradu. Vtedy na mňa prišla triaška spojená s vysokými horúčkami. V Petrohrade som teda namiesto turnaja a trávenia času na ľade preležal dva dni v nemocnici. V Rusku rovnako nevedeli odhaliť príčinu môjho stavu, až neskôr sa zistilo, že mám v tele nejakú infekciu. K odhaleniu diagnózy vlastne poslúžila až tá skutočnosť, že sa mi zväčšila slezina.“
Kde a ako prebiehala, resp. prebieha liečba?
„
Liečili ma v Nitre. Najskôr som si odležal týždeň na infekčnom oddelení, neskôr pred a po operácii na jednotke intenzívnej starostlivosti.“
Ako zareagovali na váš stav v HC Lev? Záver sezóny bol v tomto tíme hektický, dostalo sa ti adekvátnej podpory?
„Ja som na tieto problémy prišiel na reprezentačnom zraze, čiže po sezóne. Prakticky som sa už od toho času v klube neukázal, preležal som ho v nemocnici. Počas tohto obdobia som schudol dvadsať kíl.“
Aké boli reakcie doktorov? Vyjadrili sa, čo by sa dalo robiť v prípade skoršej diagnózy?
„Áno, doktor mi povedal, že keby sa urobilo CT vyšetrenie skôr, slezinu mi určite zachránia. Ako som však spomenul, problémy prišli až po určitom čase, kedy už zápal naberal na sile, preto som spočiatku ležal na infekčnom. Prakticky sme teda „zabili“ sedem dní, keďže problém bol inde.“
Richard, pri týchto slovách človeka až mrazí. Aké sú teda celkové prognózy?
„Doktor mi povedal, že žiť sa dá aj bez sleziny. Dokonca s tým žijú aj aktívni športovci. Samozrejme teraz bude nasledovať ďalšia liečba v podobe injekcií a tabletiek. Treba úplne vyliečiť krv. Po dvoch mesiacoch by som mohol začať naplno zaťažovať organizmus. Dokonca nemusím dodržiavať ani striktnú diétu. Akurát sa musím vyhýbať potravinám, ktoré ma nafukujú. Všetko bude záležať od ďalších kontrol a vyšetrení, ale prognóza je zhruba dva – tri mesiace.“
Nehrozia ti teda žiadne následky?
„Nemali by. Ja som mal logicky teraz veľa času, na internete som si popozeral všetky podobné prípady. Bez sleziny je ozaj veľa športovcov, ktorí normálne fungujú, dokonca patria medzi špičku vo svojom obore.“
Každého hokejistu teraz čaká tvrdá letná príprava. Ty budeš samozrejme pozadu. Ako to vnímaš?
„Riešil som už túto vec aj s agentom. Zdravie je prvoradé. Mne je jedno, či nastúpim na konci sezóny, alebo v polovici, hlavne nech som zdravý. Aj keď nebudem pripravený toto leto, tak na budúci rok už chcem byť v sto percentnom stave.“
Vieš už, kde ťa po úplnom doliečení budeme môcť vidieť?
„Možností je viacero. Orange 20, či Slovan v KHL. Neviem v tejto chvíli povedať, kde skončím. Vzhľadom na môj stav však chcem určite zostať na Slovensku, a potom sa uvidí.“
Ako vlastne reaguje mladý nádejný hokejista, ktorému predpovedajú veľkú kariéru na takéto zranenie?
„Nie je to nič príjemné na psychiku, kto to zažil, vie o čom hovorím. Najviac som sa bál samotnej operácie. Keď mi povedali, že slezina musí ísť von, tak som si aj poplakal, hoci hokejisti sú navonok tvrdí chlapi. Nie je to nič príjemné. Keď mi však doktor povedal, že aj s týmto hendikepom budem môcť hrať hokej, tak som tie čierne mraky začal pomaly rozháňať. Život ide ďalej a ten môj pôjde ďalej aj bez sleziny. Musím sa s tým vyrovnať, inej cesty niet.“
Čo dodať? Zranenia sú v živote hokejistu bežné a patria k nemu. Richard sršal počas nášho rozhovoru optimizmom a ten bude plniť v jeho ďalšej rekonvalescencii dôležitú úlohu. Zostáva nám teda tomuto talentu slovenského hokeja popriať úspešnú liečbu a skorý návrat na ľad.


































RSS kanál


Pridajte svoj komentár