Úspech a popularita vybozkali Laca po tridsiatke

Autor: jäzva	Publikované: 06.07.2012 19:39:00	Diskusia: 16 prísp.
Zdieľaj na Facebooku

Viac ako desaťročie požíval v slovenskej extralige status spoľahlivého brankára, ktorému sa ale úspechy akosi vyhýbali. Maximom bol bronz. Všetko sa zmenilo po tom, čo mu na chrbát pribudol tretí krížik. V tridsiatke zažil Ján Laco ročník, o akom sa mu nemohlo ani len snívať. Počas svojej prvej sezóny v zahraničnej lige si vybojoval ako gólman HC Lev pozíciu jednotky klubu Kontinentálnej hokejovej ligy, aby sa následne stal najnečakanejšou hviezdou majstrovstiev sveta. Vo fínskych Helsinkách doviedol slovenskú reprezentáciu k famóznemu striebru, odborníci ho zaradili do najlepšej šestky šampionátu a korunou bolo ocenenie určené pre najlepšieho brankára turnaja roka. Následný triumf v ankete Zlatý puk v podobe ceny Vladimíra Dzurillu už bol len logickým následkom predošlých faktov.

Krásne úspechy už odchovancovi Liptovského Mikuláša nikto nikdy nevezme. On sám ale veľmi dobre vie, že hľadieť je treba dopredu. Úžasná sezóna je už zapísaná v kronikách, čo ale prinesie tá nová? Laca čaká premiéra v drese nováčika KHL - ukrajinského klubu Donbass Doneck. Spoločnú prípravu s novými spoluhráčmi odštartuje 11. júla, na východ Európy už ale odletel v piatok. Paradoxne, najprv nabral úplne opačný smer. Z Košíc si to namieril do Prahy a zo "stovežatej" dorazil spoločne s Jaroslavom Obšutom, Petrom Podhradským, Karlom Pilařom a Václavom  Nedorostom do svojho nového pôsobiska. Pre čitateľov hokej.sk si našiel čas pár minút predtým, než opustil Slovensko...

Odlet do Donecku ukončil mimoriadne rušné leto, počas ktorého ste na vlastnej koži okúsili silu slova popularita. Aké to bolo?

Ján Laco: Ja som v podstate žiadne leto nemal, ale nesťažujem sa. Kiežby bolo čo oslavovať každý rok. Program bol veľmi hustý, ale boli to veľmi príjemné povinnosti.

Dní bez spomínaných príjemných povinností bolo ako šafránu. Ktoré z nich vedú interný rebríček spomienok?

Vypichol by som hlavne privítania v Bratislave, v Liptovskom Mikuláši a u nás doma v Demänovej. Na tie dni nikdy nezabudnem.

Aký je rozdiel prechádzať sa po Liptovskom Mikuláši teraz a v predošlých rokoch?

Je to určite oveľa živšie. Predsa len, sme malé mesto a viacmenej sa tam všetci poznáme. Po Helsinkách sa to výrazne zmenilo a predovšetkým malé deti sa mi prihovárajú v oveľa vyššej miere.

Pre tieto deti ste idolom, ktorý by chceli nasledovať. V tejto súvislosti zaujala iniciatíva "Hľadáme hokejové talenty", ktorú ste na Liptove podporili spoločne s ďalšími úspešnými odchovancami tamojšieho hokeja. O čo išlo?

Založili sme neziskovú organizáciu s názvom Hľadáme hokejové talenty Liptova a jej cieľom je pomôcť fungovaniu práce s mládežou. Absolútnym základom je dostať deti na štadión a pritiahnuť ich k hokeju. Radi by sme im v ich začiatkoch pomohli a zapálili v nich ohník vášne pre tento šport. Chceme postupovať krok po kroku a verím, že to prinesie želaný efekt.

Úspech vám veľa dal, ale zároveň vás obral o voľný čas. Rodina by o tom asi vedela povedať svoje...

Času pre manželku a dcérku Lindu bolo naozaj tentoraz oveľa menej, než v minulosti. V rámci väčšiny akcií sme sa ale snažili chodiť všade spolu. Akýmsi únikom k relaxu bola dovolenka v Turecku, kde sme si užili jedenásť dní sami seba.

Koľko podpisov ste rozdali od zisku titulu vicemajstra sveta?

Uff, podpisových akcií bolo ako maku. Neviem koľkokrát som sa podpísal, ale autogramov som rozdal určite viac ako počas celej dovtedajšej kariéry.

Aká bola najčastejšia otázka novinárov?

Ani neviem, ale niektoré sa opakovali často a mal som na ne už doslova naučené odpovede. :-)

Na vlastnej koži ste okúsili, aká krehká je hranica medzi slávou a zatratením. Nemusíme spomínať začiatok predminulej sezóny v Detve, či pozíciu dvojky v HC Lev. Viete si predstaviť, aká by bola vaša situácia v prípade, ak by naplnil Tomáš Duba očakávania a bol by jasnou jednotkou tímu z Popradu? Alebo ak by Peter Hamerlík vychytal v prvom stretnutí na MS čisté konto?

Veru, ak si to všetko rekapitulujem, tak veľmi veľa okolností dopadlo v môj prospech. Či už išlo o klubovú úroveň, reprezentačný kemp, alebo samotný šampionát. Môžem sa len poďakovať za ponúknuté príležitosti a následnú dôveru.

To, že viete chytať, ste dokazovali aj v minulosti. V tejto sezóne ste ale pôsobili psychicky odolnejšie. Nastala nejaká zmena?

Určite som sa zmenil. Život ma naučil veľa vecí a jednotlivé situácie riešim inak ako predtým. Každý brankár potrebuje dozrieť. V tejto súvislosti máme na Slovensku trochu problém, pretože v zahraničí zrejú brankári o čosi skôr. Mne osobne výrazne pomohlo pôsobenie v Leve.

Ako konkrétne? Narážate na spoluprácu s trénerom brankárov?

Presne tak, musím vyzdvihnúť hlavne kusisko roboty, ktoré s nami odviedol tréner Dano Makoni. Už od leta sme s ním riešili brankárske veci na každodennej úrovni a bol som veľmi rád, že s nami pracoval i v reprezentácii. Druhou vecou bola samotná liga. KHL predstavuje kvalitu. Odchytal som veľa ťažkých zápasov v tesnom slede a to ma posúvalo napred.

Momentálne ste na vrchole svojej doterajšej kariéry. Aké méty chcete dosiahnuť v budúcnosti?

Teraz sa sústredím výlučne na Doneck. Chcel by som zažiť ďalšiu dobrú sezónu a užívať si radosť z hokeja. Toto je môj cieľ pre nový ročník a uvidíme, ako sa to bude vyvíjať potom.

Ušili ste si na seba ale veľký bič. Latka je stanovená vysoko a bude náročné preskočiť ju!

Samozrejme, očakávania budú teraz oveľa väčšie. Zo strany trénerov, funkcionárov, okolia, fanúšikov. Musím sa s tým ale vysporiadať.

Interná konkurencia bude ale veľmi silná. Vašim partnerom v bránke bude Švéd Erik Ersberg, muž, ktorý chytal tri sezóny v Los Angeles Kings a dve v Ufe. To hovorí jasnou rečou...

Ja to beriem ako pozitívnu výzvu. Silnú konkurenciu som si vyskúšal už v Leve a ak máte po boku silného brankára, tak to nie je nevýhoda. Práve naopak, môžem sa od neho priučiť niečo nové a môže ma posúvať ďalej. Obaja máme tridsať rokov, ale jeho skúsenosti sú oveľa väčšie. Verím, že vytvoríme dobrú dvojičku, ktorá tímu pomôže.

V tíme budete vrátane trénera štyria Slováci, štyria Fíni, dvaja Česi a dvaja Švédi. Žiaden hráč zo zámoria. Čo to naznačuje?

Vyzerá to tak, že by sme mali forsírovať európsky hokej, ale i posledné majstrovstvá sveta ukázali premiešanosť štýlov. Tímy už nehrajú vyložene zámorským, alebo európskym štýlom. Uvidíme, ako budeme vyzerať v praxi.

Nakoľko vám pomôže prítomnosť trénera Júliusa Šuplera, či viacerých krajanov a bývalých spoluhráčov z Leva?

Mala by to byť výhoda. Vždy je dobré, keď sa vytvorí kvalitná partia. To, že sa už viacerí poznáme, môže tejto veci len pomôcť. Uvidíme, ku ktorej skupinke sa to bude nabaľovať. Či sa pridáme my k Severanom, alebo oni k nám, či všetci k domácim hráčom. Základ je, aby sme ťahali za jeden koniec povrazu. Dobrý kolektív je základom úspešnej sezóny.

Slovákov a Čechov v tíme pochopiteľne poznáte. Stretli ste sa už ale niekedy s Fínmi, či Švédmi? Puistola získal pred rokom na Slovensku majstrovský titul, aktuálnym reprezentantom Suomi v Helsinkách bol Tuppurainen. Poznáte ich?

Priznám sa, že veľmi nie. Pôsobenie v Leve bolo mojim prvým zahraničným a väčšinu nových spoluhráčov stretnem po príchode do prípravy Donbassu prvýkrát.

Situácia je podobná ako pred rokom. Aj vtedy ste boli súčasťou nového klubu, ktorý sa pripravoval na premiéru v KHL. Čo je v rámci tohoto procesu prioritné?

Istá odlišnosť tu predsa len je. Klub v Donecku je zabehnutý, aj keď len na domácej úrovni. V Poprade sa však začínalo všetko od nuly. Teraz by sme to mali mať o čosi jednoduchšie. Základom úspechu je už spomínaná partia a vnútorná klíma v klube. Verím, že to bude dobré.

Doneck potrebuje objaviť hokej. Momentálne je totiž futbalovým mestom. V krásnej aréne hostil semifinále majstrovstiev Európy, Šachťar si vybudoval veľmi slušné meno. Môže ho v tom napodobniť i Donbass?

V tejto chvíli naozaj netuším, aké sú tam vzťahy fanúšikov z pohľadu futbalu a hokeja. Futbal už svojich fanúšikov určite má, teraz je na nás, aby sme k sebe pritiahli svojich. Túto úlohu sme mali aj pred rokom v Poprade a tam sa nám to podarilo.

Už na základnej škole sme sa učili, že Donbas predstavuje jedno z najbohatších ložísk nerastných surovín. Čo ste si o Donecku stihli naštudovať vy?

Aj ja viem v prvom rade o tom uhlí. To tam predstavuje základ všetkého. S manželkou sme si na internete pochopiteľne o meste niečo prečítali, ale v podstate idem do nového. Všetko spoznám až na mieste.

Na Slovensko sa vrátite veľmi skoro. Nielenže, úvodný zápas sezóny odohráte v Bratislave, ale ešte predtým vás čaká sústredenie v Tatrách a turnaj vo Zvolene...

Samozrejme, ja som takýto program uvítal a hlavne dvojtýždňové sústredenie v Poprade mi prišlo vhod. Ak bude príležitosť a kúsok voľného času, tak spoluhráčom veľmi rád poukazujem krásy hôr, pod ktorými som vyrastal. Myslím si však, že i samotný tím v tomto smere niečo pripraví.

Tešíte sa viac na zápasy proti Slovanu, alebo proti Levu?

Neviem, naozaj neviem. Ja sa teším na každý zápas v KHL. Nebudem riešiť, či hráme proti Slovanu, Levu, alebo Petrohradu.

Kto bude silnejší? Slovan, či Lev?

Aj na to sa mi odpovedá ťažko. Lev Praha zbiera veľmi silných hráčov, ale už aj v Bratislave vyskladali zaujímavý tím. Podľa mňa bude i Slovan silným mužstvom.

Zo všetkých strán počúvame o dlhoch HC Lev Poprad. Ste na zozname veriteľov popradskeho klubu i vy?

Bohužiaľ, nie som výnimkou. Neostáva mi nič iné, len čakať na nejaké riešenie. Zaoberá sa tým môj agent a uvidíme, ako to celé dopadne.

Veľa ľudí vraví, že v NHL by sa takýto klasický tunel zrealizovať nemohol. Nechať zaniknúť jednu spoločnosť, zriadiť novú a jednoducho pokračovať inde. V KHL to ale zjavne ide...

Samozrejme, v NHL by sa niečo také určite nestalo. Tam to funguje všetko inak. Disponujú napríklad silnou hráčskou asociáciou a z informácií od viacerých chalanov viem, že tam by niečo ako meškanie výplat tolerované nebolo. Ak je desiateho výplata, tak majú desiateho peniaze na účte. Takéto problémy tam riešiť nemusia. Aj preto sa zatiaľ KHL s NHL predovšetkým v podobných profesionálnych záležitostiach rovnať nemôže.

Ešte väčšie problémy má ale slovenský hokej. Ako mu pomôže striebro z Helsínk?

V rukách to majú kompetentní. Niečo sa dosiahlo a teraz z toho treba vyžmýkať čo najviac. Verím, že ziskom striebra sa to neskončilo a predovšetkým v oblasti mládeže to prinesie úžitok.

Čo je nové u vás na Liptove? Kedy sa vráti tradičná hokejová bašta na extraligovú mapu?

To si netrúfam povedať. Máme svoje problémy a bohužiaľ - štadión v Liptovskom Mikuláši je v takom stave, v akom je. Je to veľmi ťažké. Do rizika spojeného s veľkou investíciou sa zatiaľ nikto nehrnie a nemôžem preto sršať optimizmom.

A čo slovenská extraliga? Všetci šetria, hráči utekajú za každou ponukou spoza hraníc, niektoré kluby ešte nemajú ani kádre a vynechali letnú prípravu. Kam to smeruje?

Bohužiaľ, tento rok problémy vystrelili veľmi očividne. Kumulovalo sa to už roky, ale teraz to eskaluje. Mne ostáva len vysloviť nádej, že sa to otočí správnym smerom. Krajina vicemajstrov sveta si predsa zaslúži tomu zodpovedajúcu domácu súťaž.

• Diskusia k článku

Diskusia