Jim Carey - kométa bez vášne k hokeju
zdroj foto:

Jim Carey - kométa bez vášne k hokeju

Jäzva
19.1.2016

Pred dvomi dekádami preletela scénou NHL kométa menom Jim Carey. Dvadsaťjedenročný brankár sa stal v roku 1996 jedným z najprekvapivejších víťazov Vezinovej trofeje, z kométy sa však napokon žiariaca hviezda nestala.

Jeho kariéra bola krátka, ale prosperujúca. Po zisku ceny pre najlepšieho brankára NHL podpísal štvorročný kontrakt na 11 miliónov dolárov, aby následne absolvoval krátke zastávky v Bostone a St. Louis a zavesil betóny na klinec.

Sezónu a pol bol Carey brilantný. V skrátenom ročníku 1994-5 zaznamenal bilanciu 18-6-3 (2,13 gólu na zápas a úspešnosť 91,3%), o rok neskôr vychytal deväť shutoutov a s bilanciou 32-24-9 (2,26 gólu na zápas a úspešnosť zásahov vyše 90%) sa stal víťazom spomínanej Vezinovej trofeje. To bolo ale z jeho úspechov všetko.

"V tom čase akurát premietali film Ace Ventura - zvierací detektív, v ktorom hral hlavnú postavu Jim Carrey. Počas prestávok zápasov tak na kocke púšťali zábery z tohto filmu a on dostal prezývku Ace. Fanúšikovia vo Washingtone to milovali a klub dokázal podobnosť ich mien výborne predať. Jim Carey bol skvelý marketingový nástroj," spomína ľavý krídelník Keith Jones.

Carey predstavoval 32. voľbu draftu v roku 1992, prvú príležitosť v bránke Capitals dostal počas lockoutovej sezóny 94-95. Tréner brankárov Keith Allain: "Nedá sa povedať, že by vyliezol z nejakej diery. Ľudia o ňom veľa nevedeli, ale on predtým pozbieral niekoľko ocenení v AHL a zažil skvelý rok v Portlande. Keď dostal potom šancu v NHL, chytil ju pevne za pačesy."

"Sedeli ste v nemom úžase a sledovali čo za brankára to prišiel na scénu. Ja som bol voľbou prvého kola draftu a keď som videl ako chytá, začal som mať obavy o svoju profesionálnu kariéru v NHL. Tento chlapec prišiel a žiaril. Ľahkosť akou sa v NHL presadil ma frustrovala," vyslovil sa Olaf Kolzig, brankár, ktorý napokon strážil klietku Washingtonu pätnásť sezón. Počas dvoch hviezdnych rokov Careyho toho ale veľa neodchytal.

"V bránke bol veľký a výborne pokrýval celý priestor. Z prvej strely bol prekonateľný len málokedy," pridal svoj postreh asistent trénera vtedajších Capitals Tod Button, na ktorého nadviazal center Dale Hunter. "Predvádzal veľké zákroky, ktoré sme od neho potrebovali. Preto získal tú Vezinu."

"Na ľade pôsobil veľmi pokojne. To dodávalo tímu sebavedomie. Ak aj inkasoval ľahší gól, nikdy sa nečertil a nehádzal vinu na spoluhráčov. Jeho pohyb bol úsporný, ale výborne rozumel uhlom a bol vždy tam, kde mal byť," pokračuje Button. Podľa Allaina bol Carey veľmi zodpovedným členom tímu. "Bol to milý mladý chalan, ktorý však bral hokej veľmi vážne. Brankári boli vždy trochu z iného súdka ako korčuliari a Carey nebol výnimkou. Dávno predtým, než sa stál Jonathan Toews známy ako "Seriózny kapitán", bol takým typom hráča Jim Carey."

"Bol to veľmi tichý chlapec. Naozaj dobrý chalan. Zvykli sme chodiť na spoločné obedy či večere. Hokej bral naozaj vážne a človek by povedal, že je oveľa starší, ako naozaj bol. Vekom išlo o dieťa, no správal sa ako tridsiatnik," podotkol Hunter.

Veci sa začali lámať keď Capitals vyhrali prvé dva zápasy play-off série proti Pittsburghu, no Carey nepodal dobré výkony a nahradil ho Kolzig. Carey mal priemer 6,19 gólu na zápas a Washington napokon prehral sériu v šiestich zápasoch.

"Keď ho Jim Schoenfeld stiahol z bránky v úvode play-off, bolo to, ako by dal jasne najavo, že jeho úspechy neboli dielom jeho výkonov, ale hrou spoluhráčov pred ním. Tá séria s Pittsburghom ochromila jeho ducha a potom to už išlo rýchlo z kopca," spomína Jones.

Počas sezóny 1996-97 vymenili Capitals Careyho do Bostonu, kde zaznamenal bilanciu päť víťazstiev a trinásť prehier. Pendloval medzi NHL a farmou v Providence a zastávka v St. Louis v sezóne 1998-99 bola jeho labuťou piesňou v NHL. Odchytal tam už len tri zápasy a následne ukončil kariéru. Len tri roky po zisku Vezinovej trofeje.

"Bol som šokovaný tým, ako rýchlo sa jeho kariéra rútila nadol. Mysleli sme si, že bude našou dlhodobou budúcnosťou," povzdychol si Button.

"Neviem či hokej naozaj miloval. Sú hráči, ktorí si ho jednoducho nevedia užívať. Sú dobrí a dosahujú výsledky, ale neužívajú si to. Myslím si, že práve to bol dôvod jeho rýchleho konca. Keď sa stratili výsledky, chýbala mu vôľa zabojovať," zamyslel sa Jones. Podobne to vníma i Olaf Kolzig. "Nemyslím si, že by bolo dlhodobé pôsobenie v NHL jeho životnou túžbou. Bolo to skôr o tom, že si chcel zaslúžiť veľký plat a zabezpečiť sa na život po kariére. Nemyslím si, že by bol žil a dýchal hokejom. Keď zavesil korčule na klinec, nechcel mať s týmto športom už nič spoločné. Prerušil kontakty so spoluhráčmi a myslím si, že sa už o svojej kariére ani nechce baviť."

Slová Kolziga potvrdila i skúsenosť magazínu The Hockey News. Keď sa ho snažil osloviť o rozhovor na tému jeho kariéry, nedočkal sa žiadnej odozvy.

19.1.2016
Odporúčame ti