Baker prežíval prvé dni s telefónom v ruke a údivom, či nezablúdil na ostrovný futbal
zdroj foto: jäzva

Baker prežíval prvé dni s telefónom v ruke a údivom, či nezablúdil na ostrovný futbal

24.2.2016

„Už som si myslel, že som prekliatím kabíny, pretože od môjho prvého zápasu sme začali prehrávať, čo sa chalanom predtým takmer vôbec nestávalo,“ hovorí v rozhovore pre hokej.sk Justin Baker.

Nitrianska severoamerická légia sa nedávno rozšírila o ďalšieho člena. K už obľúbenému Lalibertému, Blackwatterovi a Miliamovi pribudol 24-ročný rodák z Toronta Justin Baker. Ten v drese Nitry stihol odohrať zatiaľ tri stretnutia, z toho víťazné bolo iba to posledné proti Piešťanom. O tom, ako sa mu pozdáva Slovensko i naša liga sme sa rozprávali s týmto bezmála 190cm vysokým obrancom „corgoňov“.

Proti Piešťanom ste zaznamenali vôbec prvé víťazstvo v drese Nitry. Musí to byť príjemný pocit...

„Veruže aj je. Už som si myslel, že som prekliatím kabíny, pretože od môjho prvého zápasu sme začali prehrávať, čo sa chalanom predtým takmer vôbec nestávalo. Je dobré vedieť, že to nie je vo mne (smiech).“

Napriek tomu výsledky Nitry v posledných stretnutiach nie sú optimálne. Čím to je?

„V poslednom zápase sme mali mnoho príležitostí, no nepremieňali sme ich. Trvalo nám veľmi dlho, kým sme súpera zlomili, hoci šancí na skórovanie sme mali dosť. Napokon to rozhodol až šťastný gól do prázdnej bránky. Mne sa ale ťažko hovorí o tom, čo treba urobiť a zmeniť. Som tu ešte iba pár dní a stále sa zžívam so systémom. Potrebujem čas, aby som lepšie zapadol. Verím, že aj naše výkony budú opäť optimálnejšie.“

Naposledy vám robili neplechu aj nevyužité presilovky. Možno aj toto vec, na ktorej treba pred play-off zapracovať...

„Je to možné, nebolo to vôbec ideálne. Mali sme dosť príležitostí. Možno to bude chcieť častejšiu streľbu a väčší dôraz pred brankárom. Uvidíme, čo nám tréner naordinuje.“

Zapadnúť do tímu nebol problém

Podarilo sa vám už zabývať v kabíne? Nebol pre vás problém zapadnúť?

„Vôbec nie. Chalani sú veľmi milí a ústretoví. Prijali ma medzi seba a sú naozaj priateľskí. Niekedy je však ťažké prísť do tímu v rozbehnutej sezóne. Viete, nechcete nič pokaziť a rozbiť systém. Preto sa snažím pomôcť, ako sa dá a robiť to, čo viem najlepšie. Teší ma ale, že sú tu aj niekoľkí hráči zo Severnej Ameriky a to veľa vecí pre mňa uľahčuje. Je fajn počuť okolo seba aj nejakú tú angličtinu (úsmev).“

Sú práve spoluhráči zo Severnej Ameriky tým, čo pomáha k rýchlej asimilácii nováčika?

„Určite. Nemám však problém vychádzať s nikým. Výborne vychádzam aj s Dušanom Milom, ktorý ma na ľade koučuje. Po anglicky hovorí fantasticky, takže nie je problém. Dúfam, že sa nám to do play-off podarí vyladiť na výbornú a všetko pôjde podľa očakávaní.“

Poznali ste niekoho z kabíny pred vašim príchodom?

„Ani nie. Vedel som len o Juddovi, párkrát sme proti sebe nastúpili v Amerike. Inak nikoho.“

Telefonovali ste spolu pred príchodom do Nitry?

„To nie. Mal som iba šťastie, že môj agent veľmi dobre pozná slovenskú ligu a vedel, že Nitra je jeden z top tímov na Slovensku. Preto mi odporučil pôsobenie v Nitre a som rád, že tu môžem byť.“

Takže vaša cesta do Nitry začala v tom, že ste si chceli vyskúšať pôsobenie v Európe?

„Presne tak. Mám rád hokej, zapáčila sa mi táto myšlienka a chcel som vyskúšať niečo nové. Zatiaľ to je veľká sranda a mnoho zaujímavých skúseností. Ak to takto pôjde ďalej, bude to skvelé.“

Rozmýšľali ste už aj na budúcnosťou? Aké sú vaše hokejové ciele?

„Teraz myslím iba na to, aby som pomohol Nitre k zisku titulu. To je najďalej ako som sa zatiaľ dostal.“

Najprv si myslel, že je na ostrovnom futbale

Keď už hovoríme o titule, ten v Nitre fanúšikovia naozaj veľmi očakávajú. Je možné tento cieľ dosiahnuť?

„Myslím si, že nejde iba o fanúšikov, ale aj o hráčov, trénerov a funkcionárov. Ľudia robia hokej v Nitre s nadšením a pre všetkých je titul veľkou výzvou. Podľa mňa bude hocičo iné tento rok sklamaním. Uvedomujeme si ale, že hra momentálne nie je ideálna. Verím však, že to doladíme a v play-off budeme schopní zdolať každého súpera.“

V rozhovoroch s nováčikmi v nitrianskej kabíne vždy zájde reč aj na fanúšikov. Čo na nich hovoríte?

„Veru, to je niečo neuveriteľné. Najprv som neveril vlastným očiam. Prvé zápasy som sedel na tribúne, tak som si vybral telefón a nahrával som si, čo sa to vlastne deje okolo mňa. Naozaj fantastická atmosféra, ľudia tu sú neuveriteľní. Bavia sa hokejom, je to úplne bláznivé. Takto si predstavujem radosť z hry. Paráda!“

V Kanade však chodí na hokej omnoho viac ľudí a je tam takmer náboženstvom. Niečo podobné ste teda určite zažili aj doma...

„Popravde, toto je asi najlepšia atmosféra, akú som kedy videl na hokeji. Predtým som hral univerzitné súťaže v USA. Študenti vedia byť tiež poriadne šialení, ale tu je to úplne o inom. Veľmi sa mi to páči. Nemyslím si, že v Amerike býva povzbudzovanie podobné.“

Myslíte bubny a podobne?

„Skôr spievanie. Ľudia tu poznajú chorály a spievajú ich celý zápas. Je to ako kdesi na ostrovnom futbale, ktorý som videl predtým v televízii. Naozaj neuveriteľné.“

Bez auta je lepšie v menšom meste

Ako sa vám páči mesto?

„Veľmi. Je to tu naozaj príjemné. Mesto, aj ľudia. Konečne spoznávam svoje okolie a už viem, kde môžem  ísť na obed alebo na večeru. To ma naozaj teší, cítim progres. Už viem trafiť aj k niektorým ľuďom domov, a preto sa začínam cítiť ako doma.“

Nie je pre vás Nitra príliš malá?

„To nie. Nemám auto, takže som rád, že sa všade môžem dostať peši a netrvá to večnosť. Mesto je také akurát.“

Bez auta je to ale dnes ťažké...

„Spolubývajúci ho má, takže keď potrebujem, tam ma zoberie so sebou (smiech).“

24.2.2016
Odporúčame ti